SviatosŤ zmierenia - Pokánie
Sviatosť pokánia ustanovil Ježiš Kristus po svojom vzkriesení, keď sa zjavil apoštolom a povedal im: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Je to sviatosť, v ktorej Boh cez službu kňaza odpúšťa hriešnikovi hriechy, spáchané po krste, alebo od poslednej spovede.
Účinky sviatosti zmierenia
zmierenie s Bohom (vlieva sa posväcujúca milosť a získava sa nárok na milosť pomáhajúcu);
zmierenie s Cirkvou (napráva a obnovuje bratské spoločenstvo);
pokoj duše (pokoj svedomia a veľká duchovná útecha);
znovuoživenie zásluh (zásluhy získané dobrými skutkami v stave milosti posväcujúcej sa ťažkým hriechom stratili, teraz znova ožívajú, prinavracajú sa);
odpustenie večného trestu, ak sme si ho zaslúžili;
odpustenie dočasných trestov, aspoň ich časti.
Matéria a forma
Pri sviatosti zmierenia ide o „kvázi“ matériu, pretože ju tvoria úkony kajúcnika: ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie. Formou sviatosti zmierenia sú slová rozhrešenia: „… a ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov…“
Vysluhovateľ Sviatosti
- jedine biskupi a kňazi. Spovedník je viazaný aj za cenu obetovania svojho života zachovať spovedné tajomstvo.
Prijímateľ sviatosti
- každý pokrstený človek, ktorý po prijatí krstu alebo od poslednej spovede upadol do ťažkého alebo aj ľahkého hriechu.
Schéma sviatosti zmierenia
Sviatosť zmierenia pre platné a hodné vyslúženie musí obsahovať nasledovné časti:
- Spytovanie svedomia
- Ľútosť
- Vyznanie hriechov
- Sviatostné rozhrešenie
- Zadosťučinenie
1. Spytovanie svedomia
Spytovanie svedomia spočíva v tom, že rozmýšľam, aké hriechy som spáchal.
2. Ľútosť
Je to „bolesť duše nad spáchanými hriechmi s predsavzatím viac nehrešiť“.
Rozlišujeme 2 druhy ľútosti:
dokonalá (ľutujeme z lásky k Bohu – že sme ho urazili)
a nedokonalá (ľutujeme zo strachu pred trestom)
3. Vyznanie hriechov
Pri spovedi treba bezpodmienečne vyznať všetky ťažké (smrteľné) hriechy + ich počet, druh a okolnosti, a to po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté.
Ľahké hriechy nie je nevyhnutné vyznať, ale je to užitočné pre formáciu svedomia.
Spovedať sa máme:
úplne (u smrteľných hriechov udávame počet a okolnosti),
úprimne (sebaobžalovávame sa tak, ako nás obviňuje svedomie),
zreteľne (hovoríme tak, aby nás kňaz rozumel).
4. Sviatostné rozhrešenie
Rozhrešenie spôsobuje odpustenie hriechov. Udeľuje sa len ústne a prítomným osobám (nemôže sa to konať cez telefón, e-mail…)
Rozhrešenie pri sviatosti zmierenia kňaz odoprie, keď:
spovedajúci sa človek neľutuje svoje zlé skutky,
spovedajúci sa nechce, alebo nemá úmysel vykonať zadosťučinenie.
5. Zadosťučinenie
Sú to kajúce skutky uložené kajúcnikovi pri sviatosti zmierenia na odčinenie dočasných trestov a večného trestu. Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie“.
Pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, je sviatosť zmierenia nevyhnutná.
